Tag Archives: Raja Puniyani

Translated Poem : My Country and Me

~Nirmal Tamang~ Translation : Raja Puniani Only to boost own development rate My beloved country works hard. And keeps me abreast of her development rate. I am ruined For I am abandoned From my due right to enjoy a share … Continue reading

Posted in Translated Poem | Tagged , | Leave a comment

Translated Poem : Darjeeling Again

~Mohan Thakuri~ Translation : Raja Puniani Even the colored tiny dreams Don’t belong to me. I think so. I am frightened I am skeptic To listen to the stranger thudding footsteps Somewhere inside me.

Posted in Translated Poem | Tagged , | Leave a comment

Translated Poem : Home

~Kewalchandra Lama~ Translation : Raja Puniani 1. Home has chased me Out of the home. Outside the home In the chilled weather I feel tempted of the hot breasts of my bed. I have with me the carnivals Which open … Continue reading

Posted in Translated Poem | Tagged , | Leave a comment

Translated Poem : Yes, I’m Black. Or Black. Or, Acolored.

~Manoj Bogati~ Translation : Raja Puniani Yes, I’m Black. Or Black. Nobody becomes dirty If touched by some black. Like, nobody becomes clean If touched by some white. Alphabets are also black.

Posted in Translated Poem | Tagged , | Leave a comment

Translated Poem : In the Farmyard

~Gyanendra Khatiwada~ Translation : Raja Puniani Separating paddy from the straw Two oxen are rotating around an axis In the farmyard I also rotate walking behind them Holding a stick in my hand

Posted in Translated Poem | Tagged , | Leave a comment

Translated Poem : Village Sketch

~Sharan Gurung ‘Muskan’~ Translation : Raja Puniani Like a half-burnt cigarette on ashtray My village Hugged by Chanakya’s shrewd fingers Burns futilely They only know how to be pregnant And give heat to their belly By dog-eared stove of history

Posted in Translated Poem | Tagged , | Leave a comment

Translated Poem : An Ode to God

~Gopal Bhandari~ Translation : Raja Puniani You jolted the consciousness In the dawn of civilization. You started rising with the sun. You started shining from within The lightning. You started soaring in the pitchblende cloud

Posted in Translated Poem | Tagged , | Leave a comment

समीक्षा : मिथ इबरा

~राजा पुनियानी~ आईबी राई दार्जीलिङे साहित्यको बाघ “आईबी राई दार्जीलिङे साहित्यको बाघ हो,” केवलचन्द्र लामाले भने। त्यसकै अर्को वर्षतिर यसो पनि भने – “आईबी राई बिना नेपाली साहित्यको के कुरा! राई त फेनमेना हो नि भाइ।” निक्कै पछि यसो पनि भने, “कत्ति मीठो बोल्छ … Continue reading

Posted in समीक्षा | Tagged , | Leave a comment

कविता : श्रीङ्खला कविता

~राजा पुनियानी~ हर्कबहादुर १ आफ्नो जागित्रे रहर नथामे पनि आफ्नो हरामी संसार नथामे पनि आफ्नो गाथको भाग नथामे पनि आफ्नो मान्छेको अपेक्षा नथामे पनि आफ्नो साथीको माया नथामे पनि आफ्नो दुश्मनको इख नथामे पनि हर्कबहादुरको थाप्लोले अहिलेसम्म थामेरै आयो कल्पनाभन्दा … Continue reading

Posted in कविता | Tagged | Leave a comment

कविता : आदिवासी धुवाँ

~राजा पुनियानी~ “गावं छोड़ब नाहीं मां-माटी छोड़ब नाहीं जंगल छोड़ब नाहीं” उसलाई पृथिवीबाट लखेटियो त्यसैले उसले पृथिवीलाई नै काँधमा हालेको छ उठिरहेछ लखेटिएको पानीबाट आदिवासी धुवाँ

Posted in कविता | Tagged | Leave a comment

अनूदित कविता : जोगियोस तिम्रो आवाज

~शायक आलोक~ अनुवाद : राजा पुनियानी तिमी चुपचाप बस्नुले तिमीलाई भित्र- भित्रै यसरी खानुसक्छ जसरी चुपचाप रहेको किताबलाई चपाइदिन्छ कीराले चुपचाप उभिएको मूसालाई टिपेर उड़्दछ चील तिमीले बोल्नु पर्नेछ –

Posted in अनूदित कविता | Tagged , | Leave a comment

बाल कथा : लक्ष्य

~राजा पुनियानी~ टिङटिङटिङटिङटिङटिङटिङ।।। एउटा बूढो हातले समाएको काठको मार्तोलले लामो ठोक्यो जलप उप्किसकेको घण्टीलाई। घण्टीको आवाज स्वात्त बिलिनसाथ डल्लै वातावरणलाई छुट्टी पाउनुको आनन्दको नित्य हल्लाले सुमुद्री ढेउले जस्तै निल्छ। ब्याग भिरिसकेपछि गेटबाहिर कुद्दै कराउँदै निस्किए दुवै। यसरी नै सधैं दुवै … Continue reading

Posted in बाल कथा | Tagged | Leave a comment

Translated Poem : Worms

~Raja Puniani~ Translated by : Bhupendra Subba From my head to sole under Stirs incessantly A worm, The weird worm Like a comrade at one time And a foe the very next moment This worm is within me, But strangely … Continue reading

Posted in Translated Poem | Tagged , | Leave a comment

कविता : नसोध्नू उसलाई

~राजा पुनियानी~ नसोध्नू उसलाई महङ्गो आइसक्रीमको स्वाद। भर्खरै ब्याट-बल-विकेट बोकेर जाने सुकिला केटाकेटी कहाँ पुगे होलान्? फुच्चा प्वाँख पल्हाएको तिम्रो इच्छाको पखेटाले आकाशतिर हेर्छ? साँच्चै भन त, तिमीलाई कहाँ दुख्छ बाबु?

Posted in कविता | Tagged | 1 Comment

अनूदित छोक : नर्क

~अशरफ फयाद~ अनु : राजा पुनियानी मेरा बाजे हरेक दिन नाङ्गै उभिन्छन् देशनिकाला नभई दैविक सृष्टि नभई

Posted in अनूदित कविता | Tagged , | Leave a comment

अनूदित छोक : तेलको आँसु

~अशरफ फयाद~ अनु : राजा पुनियानी तिम्रो मूक खुन बोल्ने छैन जबसम्म तिमी मृत्युमा गौरव प्राप्त गर्नेछैनौ जबसम्म तिम्रो आत्मालाई मूर्खहरूको हातमा सुम्पिएको गुप्ती घोषणा गरिरहनेछौ

Posted in अनूदित कविता | Tagged , | Leave a comment

अनूदित छोक : तनाखा

~अशरफ फयाद~ अनु : राजा पुनियानी भविष्यवेत्ताहरू रिटायर भए सो तिम्रा आफन्तहरू आउने बाटो कुर्न छाड़िदेऊ तिम्रो लागि

Posted in अनूदित कविता | Tagged , | Leave a comment

अनूदित छोक : पाइपको मैला पानी

~अशरफ फयाद~ अनु : राजा पुनियानी निर्वासनको दिन नाङ्गै उभिन्छन् उनीहरू जबकि तिमी पाइपको मैला पानीमा खाली खुट्टै पौड़िन्छौ

Posted in अनूदित कविता | Tagged , | Leave a comment

अनूदित छोक : हक

~अशरफ फयाद~ अनु : राजा पुनियानी हिँड़्ने या यताउति हल्लिने या रूनेसम्म हक छैन यद्यपि ऊसित उसको आत्माको खिड़्की खोल्ने कुनै अधिकार ऊसँग छैन

Posted in अनूदित कविता | Tagged , | Leave a comment

अनूदित छोक : निर्वासनको गीत

~अशरफ फयाद~ अनु : राजा पुनियानी अचेल तिमी पहिलेभन्दा बढ़ी डकार्न थालेका छौ जस्तो कि ग्राहक लोभ्याउन रसिलो बोली र मादक नर्तक प्रयोग गर्छ बारले

Posted in अनूदित कविता | Tagged , | Leave a comment

अनूदित छोक : भगवान

~अशरफ फयाद~ अनु : राजा पुनियानी ए रात तिमीसँग समयको अनुभव छैन तिमीसँग बर्खा पनि छैन जसले पखाल्न सकोस् तिम्रो अतीतको भग्नावशेष जसले तिमीलाई मुक्त गर्नु सकोस् त्यसबाट

Posted in अनूदित कविता | Tagged , | Leave a comment

अनूदित छोक : तेल बजार

~अशरफ फयाद~ अनु : राजा पुनियानी भनिएको थियो – यतै घरबार बसाउनू तर तिमीहरूमध्ये कोही कोही सबै सबैका दुश्मन हौ त्यसैले अहिले नै यो ठाउँ छाड़िहाल नदीको पिँधबाट आफैलाई हेर्नू

Posted in अनूदित कविता | Tagged , | Leave a comment

अनूदित छोक : तिमी

~अशरफ फयाद~ अनु : राजा पुनियानी मलाई माफ गरिदेऊ तिम्रो लागि अझ धेरै आँसु झार्न सकिनँ तिम्रो नाम झझल्कोमा पुकार्न सकिनँ मैले मेरो अनुहार तिम्रो अङ्गालोको न्यानोतिर फर्काएँ

Posted in अनूदित कविता | Tagged , | Leave a comment

अनूदित छोक : गरिबीको मोसो

~अशरफ फयाद~ अनु : राजा पुनियानी गरिबीको मोसो पोतिदिनु सिवाय त्यो दिन पेट्रोलले अरू क्यै हानि गर्ने होइन जुन दिन अर्को तेलको कुवा खोजिनिकाल्नेको अनुहार अँध्यारो हुन्छ

Posted in अनूदित कविता | Tagged , | Leave a comment

कविता : हामी थाकेका छौं तर हारेका छैनौं

~राजा पुनियानी ~ त्यो समयपीड़ा नै थियो जसले थामेको थियो यौटा आदिम डरको खुनी आकाश । त्यो पीड़ाको नाममा कुनै शब्द उम्रिएन । त्यो पीड़ाको अनुहारमा बस हल्लिरहेको सहर थियो । हल्लिरहेको बस्ती थियो । हल्लिरहेको हिमाल थियो । पागल … Continue reading

Posted in कविता | Tagged | Leave a comment

कविता : एक्काइसौँ शताब्दीको छिनो-मार्तोलले!

~राजा पुनियानी ~ संसारकै पहिलो मान्छे यही माटोबाट संसारभरि छरिएको हो। तात्तातो बुलेटले चिसिरहने छिया-छिया छात्ती छ उसको। रगत जति बाटै-बाटो झरिसकेपछि कठ्याङ्ग्रिएको नसा छ उसको। बुद्धको अक्षरको बीऊ यतै कतै खसेको हो जो अहिले युद्ध बिसाएको गुरिल्लाको बन्दुकको नालछेउ … Continue reading

Posted in कविता | Tagged | Leave a comment

निबन्ध : साहित्यमा पहिचान

~राजा पुनियानी~ आउँदै गरेको आँधी ‘अब त उमेर भयो । खै, फोनमा कुरा हुने होइन… । इन्द्रबहादुर राईसँग कुरा भएको त दुई वर्ष पो हुन लाग्यो ।’ भन्दै थिए, बैरागी काइँला । तेस्रो आयामका हस्ताक्षर । टिफिनपछिको अपराह्न पिरियडमा तीन … Continue reading

Posted in निबन्ध | Tagged | Leave a comment

राजा पुनाइनीका केही हाइकुहरु

~राजा पुनाइनी~ (१) यी ताराहरू नयै किन लागेका प्रत्येकपल्ट (२) हारिदिन्छु म तिमीलाई उपहार जित्नू तिमीले

Posted in हाइकु | Tagged | Leave a comment