छेस्का : आकाश

~विरही काईला~Birahi Kaila

म उभिन्छु
आकाश उचालिन्छ
म बस्छु
आकाश झरेर
टाउकोलाई थिचिबस्छ
मन छटपटिन्छ
अनि डरको डोकोभित्र लुक्छ
आकाशलाई हेर्छु
चोइटिएको वादलले
आकाश बोकेर गइरहेको हुन्छ
मनलाई वादल देखाउँछु
मनलाई आकाश देखाउँछु
वादलसंग आकाश गइरहेको हुन्छ

(स्रोत : रचनाकार स्वयंले ‘नयाँ रचना पठाउनुहोस्‘ बाट पठाईएको । )

This entry was posted in छेस्का and tagged . Bookmark the permalink.

Leave a Reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

This site uses Akismet to reduce spam. Learn how your comment data is processed.